Vznik baníctva v Smolníku

Prví nemeckí kolonisti prišli na Spiš roku 1030. Oni pravdepodobne začali rozvíjať baníctvo. Ďalší nemeckí kolonisti prichádzali na Spiš za Bela II. (1131-1141) a Gejzu II. (1141-1161), čo pomohlo zmodernizovať “prabanícto a prahutníctvo”.

Baníci

Baníci

Z roku 1243 sú prvé údaje o produkcií zlata v Smolníku, ale podrobnosti o tejto činnosti nie sú známe. Pôvod tunajšieho baníctva možno považovať za keltský alebo kotínsky.

Roku 1350 sa už zo Smolníka vyvážala meď, striebro, zlato a železo do Levoče a západnej Európy cez Krakov.

Z roku 1410 sú známe prvé konkrétne číselné údaje o výrobe medi v Smolníku. Vyrobilo sa tu 1231 centov medi, čo bolo na ten čas značné množstvo.

O baníctvo sa starali komorní grófi, ktorí mali právo zastaviť alebo obnoviť dodávky potravín do banských miest, hlavne ak neodovzdávali mincovnej komore, ktorú medzičasom Smolník zriadil, zlato a striebro.

Baníci

Baníci

Roku 1456 povolil kráľ Ladislav V. Smolníčanom, aby mohli otvárať ložiská a bane na všetky kovy, otvárať všetky staré bane a spracuvávať rudy na kovy modernejším spôsobom.

Koncom storočia sa na stranu banských miest proti feudálom postavil Mataj Huňady, a tak sa baníctvo a hutníctvo začalo opäť rozvíjať. V baniach sa modernizovali čerpacie stroje, zlepšilo sa razenie banských diel. Zlepšilo sa aj vetranie a doprava.

Rozvoj baníctva medi v Smolníku, na Spiši a v Gelnici súvisel s rozvojom lodiarského priemyslu v západnej Európe, s veľkými zámorskými cestami, ako aj s rozvojom zbrojárskeho priemyslu.

Mincovníctvo

Výroba mincí v Smolníku má dlhú tradíciu. Úzko súvisela s rozvojom mesta, s jeho baníctvom, hutníctvom. Existencia mincovne, dĺžka trvania jej činnosti a jej zánik boli podmienené hospodárskou a politickou situáciou v krajine, potrebami trhu, ale tiež blízkosťou surovinových zdrojov.

Kutie mincí

Kutie mincí

Mincovňa v 14. a 15. storočí a krátko aj 16. storočí produkovala iba strieborné mince, obnovenie mincovnej tradície v 2. polovici 18. storočia súviselo s razbou medených mincí.

Doterajšie poznatky o mincovaní v Smolníku sú však veľmi medzerovité, takže obraz o jednotlivých etapách činnosti mincovne je neúplný a miestami nevyvážený.

Pozri numizmatika

Zánik baníctva

V Smolníku pôsobil závod Železorudných baní do roku 1990. Jeho činnosť možno z technickej stránky hodnotiť ako úspešnú. Ťažobné a výrobné úlohy závod v prevažnej miere uspokojivo plnil, ale o jeho ekonomickej prosperite v nijakom prípade nemožno hovoriť.

Symbolická posledná tona rudy vyťažená v Smolníku

Symbolická posledná tona rudy vyťažená v Smolníku

Zastavenie činnosti na smolníckom ložisku bolo viac – menej otázkou času. Prvý podnet vypracovať plán likvidácie dal OBÚ v Spišskej Novej Vsi 13.12.1985. Na likvidáciu bolo určené ložisko Smolník-Cu, S a flotačná úpravňa, pre ktorú nebol dostatok vhodnej vsádzky.

Plán likvidácie sa začal 1.1.1990. Plán počítal s trojročným obdobím likvidácie. V podzemí sa plánovalo likvidovať 3000 m banských diel a obidve čerpacie stanice a transformačné stanice na 2. a 10. obzore. Ostatné banské zariadenia sa v bani neplánovali likvidovať.

So zatápaním sa začalo 15.12.1990. Dňa 8.6.1992 vodná hladina bola v nadmorskej výške 405,34 m n. m. Likvidácia bane sa skončila 18.12.1990. Celkove bolo vyplienených 3000 m banských diel, likvidáciou sa získalo 3000 kusov oceľovej výstuže, 3070 m koľajníc, 3656 m potrubia a 76 430 kusov pažníc. Stavebnú časť banského úseku do likvidácie nezahrnuli. Stav budov bol uspokojivý, a preto sa nezbúrali.

Banícka história Smolníka sa rokom 1992 uzavrela, pretože závod Železorudné bane Smolník sa v ďalšom období orientoval na výrobnú činnosť strojárskeho a drevárskeho charakteru.

Banská zbíjačka

Banská zbíjačka