Kultúra

Po príchode Juraja Ernesta de Walda roku 1736 do Smolníka, kde pôsobil ako vrchný banský inšpektor, nastal rozvoj v banských vedách a umení. On po sebe zanechal básne. Prvá je na začiatku jeho trojzväzkového diela Schopný a kvalifikovaný banský úradnik, v ktorej naschval vyjadril vo veršoch vážne poučenia, aby si to baníci ľahšie pamätali. Banícka pieseň ospevuje náuku o nerastoch, hovorí o postupe pri otváraní baní, je to stručná náuka o baníctve.

V roku 1750 sa v Smolníku narodil bernolákovský dramatik Michal Klimko, ktorý bol členom Slovenského učeného tovarišstva. V roku 1793 vydal v bernoláčtine drámu Krizant a Daria, ktorá podporila Bernolákovo hnutie z jazykovej a umeleckej stránky.

Smolník má aj svojho spisovateľa. Bol ním zabudnutý Teodor Kliegel. Svoje knižné práce vydal pod názvom Die Gründler (Dolinári). V diele opisuje územie Mantákov od Gelnice po Nižný Medzev. Obsahuje aj preklad Petöfiho básní do mantáčtiny. Známa je aj veselohra Smolníčania v Košiciach, ktorá sa hrala na domácom javisku. Do slovenčiny ju preložil Rafael Szabó roku 1988.

Smolník má aj bohatú históriu hudobnej kultúry. Z nej treba spomenúť cirkevného skladateľa a hudobného organizátora Františka Skalníka (1777-1841). Napísal dve duchovné árie na slovenské texty, omše a iné duchovné skladby.

Roku 1869 vznikol v Smolníku prvý spevácky zbor.

Roku 1923 založil v Smolníku stále kino s nemým filmom vojnový invalid Rudolf Szabó. Dostalo meno Apollo. Kino sídlilo v dome kultúry Alžbeta v divadelnej sále. Po druhej svetovej vojne bolo znárodnené a premenované na Varšava. Kino bolo roku 1985 definitívne zrušené.

Smolnícka dychová hudba

Presný dátum vzniku dychovej hudby v Smolníku nepoznáme. Jej písomným dokladom je zachovaná partitúra pre dychovú hudbu od smolníckeho rodáka Jozefa Milašovského. Po skončení prvej svetovej vojny založili mladí Smolníčania dve kapely, banícku a hasičskú. V tomto čase vznikol v Smolníku aj obľúbeny tamburášsky súbor, ktorý mal 13 členov. Na jeho čele stál riaditeľ tabákovej továrne Anton Addé.

Banícku dychovú hudbu obnovil roku 1945 Anton Krompaský ml. Začal nacvičovať program s dvanásťčlenným súborom.

Smolnícka dychová hudba oslávila v roku 1983 svoju storočnicu a v súčasnosti úspešne pokračuje v bohatej hudobnej činnosti a je ozdobou celého regiónu.